Alphonsine sa vydala na ďalšiu cestu 

Prvé zjavenie, ktoré mala Alphonsine, sa odohralo 28. novembra 1981 a posledné 28. novembra 1989. V júli 1989 skončila Alphonsine humanistickú školu v Kibehu s diplomom na úrovni A2, ktorý jej umožňoval prácu na sekretariáte. Keď sa jej v tom čase pýtali na plány do budúcnosti, hovorila, že sa chce stať rehoľníčkou. Najprv spontánne myslela na kongregáciu sestier Benebikira. Predstavené z tejto rehole však neustále prejavovali zdržanlivosť a zdôrazňovali fakt, že cirkevní predstavitelia ešte neobjasnili problémy údajných zjavení. Po skončení vzdelávania v Kibehu Alphonsine hneď zamestnali ako sekretárku stenografku v Diecéznom katolíckom centre vzdelávania pre prefektúru Gikongoro. Centrum viedol kňaz. Keď v roku 1992 bola vytvorená diecéza Gikongoro, Alphonsine si prácu udržala. V roku 1994 tam prežila tragédiu masakier a genocídy. Z bezpečnostných dôvodov sa musela schovať na fare v Gikongore. Potom sa rozhodla utiecť pred nepokojmi a klímou všeobecnej nestability v krajine a vycestovala s priateľmi do Zaire (dnes Konžská demokratická republika). V meste Bukavu sa o ňu postarali miestne rodiny, ktoré ju spoznali v Kibehu pri príležitostí zjavení a pútí.

Po niekoľkých týždňoch sa Alphonsine vydala na ďalšiu cestu. Pomocou ivorijsko-konžskej rodiny, s ktorou sa zoznámila v Kibehu v čase zjavení, sa dostala do Abidžanu na Pobreží Slonoviny. Prostredníctvom tejto rodiny sa skontaktovala s kňazom mariánom Raymondom Halterom, s ktorým sa tiež poznala od čias zjavení 28. novembra 1989. Prakticky sa stal duchovným otcom Alphonsiny a staral sa o ňu počas jej pobytu na Pobreží Slonoviny. Bdel nad ňou do svojej smrti v decembri 1998. V tom čase francúzsky kňaz Bezel a veľký priateľ otca Haltera pomohol Alphonsine vybaviť štipendium na trojročné štúdium na Vyššiu obchodnú školu Castaing v Abidžane (1995 – 1998), ktoré nemohla ukončiť.

Po smrti kňaza Raymonda Haltera ho zastúpil ivorijský diecézny kňaz Basile Mobio Gbangbo z arcidiecézy Abidžan, dekan z farnosti Najsvätejšieho Srdca v Abobe. Zdá sa, že tento kňaz zohral dôležitú úlohu v živote Alphonsine ako dobrý duchovný radca. Poznal sa s kardinálom Bernardom Agréom, abidžanským arcibiskupom, s ktorým mohla Alphonsine nadviazať kontakt. Na radu kňaza Basilea sa Alphonsine rozhodla opustiť obchodný inštitút a zapísala sa na Vysokú školu katechetickú v Abidžane, patriacu ku Katolíckej univerzite Západnej Afriky. Taktiež sa stala kandidátkou rehole svätej Kláry. Po ukončení štúdia teológie v júni 2003 v odbore katechéza vstúpila do kláštora svätej Kláry v Abidžane (sestry klarisky). Rehoľné rúcho si obliekla 26. júla 2004, keď začala noviciát. Slávnosť zloženia dočasných sľubov sa odohrala 15. júla 2006. Mladá kandidátka odvtedy nosí meno Alphonsine od Kríža.

Rodičia Alphonsine už nežijú. Jej otec Thaddée Gakwaya bol zavraždený septembri 1994. Matka Immaculée Mukarasana zomrela niekoľko rokov po genocíde v roku 1994.

 Počet domnelých vizionárov vzrástol

Rok po prvých zjaveniach, 28. novembra 1982, počet domnelých vizionárov vzrástol na štrnásť a o dva roky neskôr, teda 28. novembra 1983, ich bolo 33! Potom ten počet ďalej rástol a zahŕňal už aj ľudí z iných regiónov krajiny. Niektorí tvrdili, že mali zjavenia Panny Márie, iní, že Ježiša, a ďalší tvrdili, že sa im zjavil Ježiš aj Mária.
V tejto neprehľadnej situácii bolo pre cirkevné autority ťažké uchopiť pravdu.

Navyše, pokiaľ išlo o zjavenia, určité osoby sa snažili do toho miešať, chceli sa rozprávať s vizionármi alebo ich zneužiť na vlastné ciele.
Cirkev, ktorá robila vlastné bádania, založila v roku 1982 dve komisie, lekársku a teologickú, aby zblízka a odborným spôsobom pozorovala udalosti v Kibehu. Obidve komisie, každá vo svojej oblasti, ihneď začali pracovať. To, že zjavenia trvali dlho, nezmenšilo horlivosť, s akou pracovali členovia komisií, ktorí mali na zreteli nestrannosť, trpezlivé a pokojné preskúmanie faktov, bez akéhokoľvek skreslenia a unáhlenosti. Obe komisie pracovali v súlade s direktívami všeobecnej Cirkvi, ktoré boli oficiálne prijaté 24. februára 1978.

Pozorovanie domnelých vizionárov

Z dôvodu veľkého počtu ľudí, ktorí tvrdili, že sú vizionári, a ich domnelé zjavenia sa odohrávali v rozličnom čase, členovia komisií prijali metódu, tak ako je to v prípade každého vedeckého skúmania, ktorá umožňovala dospieť k uspokojivým a správnym výsledkom. Preto vybrali prvých osem vizionárov, ktorých zjavenia sa odohrávali medzi 28. novembrom 1981 a 28. novembrom 1982. Týchto osem prvých vizionárov, bolo vybratých ako vzorka na všeobecné pozorovanie, no nezanedbávalo sa ani pozorovanie iných domnelých vizionárov. Bola to len metóda práce, ktorú si vybrali komisie, a nie potvrdenie ich domnelých zjavení. Spomínané komisie vypracovali niekoľko správ, ktoré predložili biskupovi diecézy Butare, ku ktorej vtedy patrilo Kibeho. Keď bola v roku 1992 vytvorená diecéza Gikongoro, všetko, čo malo nejaký súvis so zjaveniami v Kibehu, bolo odovzdané novej diecéze. Na jej čelo bol ustanovený biskup Augustin Misago, ktorý bol jedným z členov teologickej komisie. Obe komisie naďalej plnili svoje úlohy a boli posilnené o niekoľko nových spolupracovníkov.