Viacero dôvodov potvrdzuje výber troch, teraz uznaných vizionárok. Tieto vizionárky, ktoré navzájom spája dobre upevnené historické puto, samy obsadili miesto (zjavení) počas niekoľkých mesiacov, prinajmenšom do júna 1982. Navyše, to ony hovorili veľa o Kibehu ako o mieste zjavení a pútí a vďaka nim zástupy prichádzaliaž do konca týchto udalostí.      No predovšetkým sú to Alphonsine, Nathalie a Marie-Claire, ktoré uspokojivo spĺňajú kritériá stanovené Cirkvou, pokiaľ ide o súkromné zjavenia a videnia. Naopak, vývoj údajných neskorších vizionárov, najmä po skončení ich zjavení, odhaľuje ich konkrétne a viac-menej znepokojivé osobné situácie, ktoré posilňujú už existujúce výhrady voči ich osobám a odrádzajú Cirkevné autority od toho, aby ich navrhli veriacim ako odporúčanie.

Pri posudzovaní udalostí a posolstiev treba brať do úvahy len verejné zjavenia. Verejné sú také zjavenia, ktoré sa konali v prítomnosti viacerých svedkov, čo však nevyhnutne neznamená zástup.      Významné obdobie týchto zjavení sa skončilo v roku 1983. Všetko ostatné, čo bolo povedané alebo vykonané po tomto dátume v Kibeho, v skutočnosti neprinieslo nič nové vzhľadom na to, čo bolo známe predtým, či už sa to týkalo posolstiev, alebo znamení vierohodnosti. Rovnako aj v prípade Alphonsine, ktorá napriek tomu priťahovala ľudí až do konca svojich zjavení. 

Prvé dva roky zjavení v Kibehu (1982 a 1983) teda tvoria skutočne rozhodujúce   obdobie pre každého, kto by chcel vedieť, čo sa stalo, a vytvoriť si na to názor. Totiž v tomto období sa prihodili významné udalosti, ktoré tak preslávili Kibeho a  priťahovali davy. V tomto období boli tiež oznámené podstatné časti posolstva 

V prípade troch uznaných vizionárok, ktoré napokon stoja na počiatku slávy Kibeha, neexistuje nič, čo by povedali alebo urobili počas zjavení, čo by bolo v protiklade s vierou alebo kresťanskou morálkou. Ich posolstvo sa úplne zhoduje so Svätým písmom a so živou tradíciou Cirkvi. 

Pravdaže, v tejto oblasti zjavení sú vždy možné vonkajšie vplyvy na vizionárov alebo manipulácie; sú prakticky neodvratné a často ťažko rozpoznateľné, pretože vizionári nie sú vôbec izolovaní od svojho spoločenského prostredia. Nech je to akokoľvek, nezdá sa, že by postrehnuté vplyvy zmenili skutočné posolstvo z Kibeha, v krátkosti vysvetlené vyššie. Dôkladná analýza počiatočného obdobia zjavení umožní spomedzi mnohých výrokov pripisovaných Panne Márii lepšie objasniť tie, ktoré skutočne povedala, najmä tie, ktoré sa týkajú kaplnky. Napokon nesmieme stratiť zo zreteľa túto pravdu, že obvykle Boh, náš Stvoriteľ, „ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a dosiahli poznanie pravdy“ (1 Tim 2, 4), použije to, čo sa nazýva „druhotné príčiny“, aby vykonal svoj plán spásy.   

Medzi znakmi vierohodnosti zjavení môžeme okrem iného uviesť skutočnosti ako: - dobré duševné zdravie, ľudská rovnováha, bystrosť a úprimnosť vizionárok, dokázané závermi komisie lekárov vrátane psychiatra;- naozaj zbožná a úprimná atmosféra, v ktorej sa odohrávali tieto udalosti;- absencia senzáciechtivosti u vizionárok, čo môže znamenať, že zjavenia sa nevyskytovali automaticky ani neboli riadené;- neprotirečenie si vizionárok, pokiaľ ide o posolstvá a postoje;- realita extáz, ktoré nemajú nič chorobné alebo hysterické, podľa rôznych testov a skúšok vykonaných komisiami;- prirodzenosť, logickosť a jednoduchosť „rozhovorov“ so Zjavením;- skutočnosť, že niektoré výroky, ktoré boli vyslovené,poukazovali na vyššiu úroveň, ako bola vzdelanosť a náboženská formácia osôb, ktoré ich povedali; - fenomén „mystických ciest“ najskôr u Alphonsine (20. marca 1982) a následne u Nathalie (30. októbra 1982);- 15. august 1982, ktorý bol napriek všetkým očakávaniam zvlášť poznačený hroznými víziami, ktoré sa neskôr ukázali ako prorocké z pohľadu ľudských drám prežitých v Rwande a v krajinách nášho regiónu Veľkých jazier za tieto posledné roky; - mimoriadny pôst Nathalie v Pôstnom období v roku 1983, dôsledne kontrolovaný lekárskou komisiou, ktorej členovia neboli všetci katolíci ani praktizujúci katolíci;- ale predovšetkým posolstvo z Kibeha, ktorého obsah je súvislý, závažný a ortodoxný;- duchovné plody už podnietené týmito udalosťami v krajine a dokonca v zahraničí; 

V posolstve z Kibeha je okrem iných aspektov otázka slov pripisovaných Panne Márii, ktorá chcela, aby v Kibehu postavili svätyňu na jej počesť a na pamiatku jej zjavenia. Toto posolstvo, ktoré dostala Alphonsine prvý raz počas zjavenia 16. januára 1982,  sa zopakovalo niekoľkokrát počas toho roku. Toto posolstvo vyslovila Panna nie z vlastnej iniciatívy, ale ako odpoveď na otázku, ktorú jej položila vizionárka. Musíme tiež uznať, že v slovách prisudzovaných Panne Márii vizionárkami nikde nebola spomenutá požiadavka „baziliky“, ale skôr kaplnky (Bikina Mariya ngo arashaka shapeli). V skutočnom posolstve z Kibeha je pojem „baziliky“ celkom cudzí prvok. Ani jedna z troch uznaných vizionárok nepoužila toto slovo. Nápad prichádza skôr z diela o zjaveniach v Kibehu, ktoré sa objavilo vo februári 1983 a v určitých kruhoch ho zadarmo distribuovali.

Pokiaľ ide o posolstvo týkajúce sa kaplnky, ktorú treba postaviť na mieste zjavení v Kibehu, rozbor slov pripisovaných Panne Márii odhaľuje, že v konečnom dôsledku nezamýšľa vnútiť  biskupskému úradu rozmery, plány, názov ani vzory výzdoby; ale skôr mu necháva dosť slobody, aby konal podľa užitočnosti pre pastoráciu veriacich. Napokon, aj keby Panna Mária nepožadovala, aby jej bola postavená kaplnka, táto by bola nutná od chvíleuznania verejného kultu na tomto mieste.   

Ruženec Sedembolestnej Panny Márie je pomerne dávnou súčasťou mariánskych pobožností v Kongregácii Máriiných služobníkov (servítov). Boli časy, keď dokonca v Rwande bol tento ruženec známy, ale len v kruhu sestier Benebikira pred rokom 1960: uviedla ho Matka Tereza Kamugisha, prvá rwandská generálna predstavená tejto kongregácie. No od skončenia jej mandátu tento ruženec, veľmi málo známy a najmä veľmi zle prijatý sestrami, rýchlo upadol do zabudnutia. Znova o ňom hovorí vizionárka Marie-Claire Mukangango ako o posolstve odovzdanom Pannou Máriou v Kibehu. Napriek dlhým vyšetrovaniam, ktoré uskutočnili komisie v tejto veci, až dodnes neexistuje nijaký dôkaz, že by Marie-Claire poznala tento ruženec už pred začiatkom zjavení. Tento ruženec si zasluhuje, aby bol rozšírený medzi kresťanmi bez toho, aby nahradil modlitbu posvätného ruženca. Ide o jednu z foriem pobožnosti spomedzi mnohých iných schválených Cirkvou.   

Verejné uctievanie v súvislosti so zjaveniami v Kibehu, uznané už od 15. augusta 1988 mojím predchodcom a mnou potvrdené od môjho nástupu do funkcie ako prvého biskupa v Gikongore, zostáva v platnosti a zasluhuje si, aby sa pre duchovné dobro veriacich viac podporovalo. V prosbách, litániách alebo chválospevoch veriaci môžu odteraz pridať slová „Panna Mária z Kibeha“ k ostatným výrazom, pod ktorými sa vzýva Panna Mária.

Pri skúmaní tohto uctievania je však dôležité dávať pozor na špecifickosť zjavení v Kibehu, bez ich miešania s inými podobnými udalosťami, uznanými alebo nie, ktoré sa odohrali inde v krajine alebo v zahraničí. Zakazujem teda stavať vo svätyni v Kibehu sochy alebo symboly a zverejňovať akúkoľvek zvláštnu formuláciu modlitieb, akýkoľvek chválospev alebo modlitebnú knihu,ktoré by sa vzťahovali na zjavenia z Kibeha, bez súhlasu miestneho ordinára.

Názov, daný mariánskej svätyni v Kibehu, je „Svätyňa Bolestnej Panny Márie“, ako som už odporúčal pri príležitosti položenia základného kameňa 28. novembra 1992 a znovu opakoval v mojom posolstve vyhlásenom15. septembra 1996 s podrobnejšími vysvetleniami.

Nech sa teda Kibeho bez meškania stane cieľom pútí a stretnutí pre tých, ktorí hľadajú Boha, ktorí tam pôjdu, aby sa modlili; vznešeným miestom obrátení, nápravy hriechov sveta a zmierenia; miestom zhromažďovania pre „tých, ktorí boli rozptýlení“,  ako aj pre tých, ktorí sa nadchýnajú hodnotami súcitu a bratstva bez hraníc; vznešenýmmiestom, ktoré pripomína evanjelium kríža.  

Pre väčšiu podporu verejného uctievania a uľahčenie jeho vykonávania bude na mieste zjavení čo možno najskôr vybudovaná kaplnka na počesť Panny Márie. Čo sa týka rozmerov tejto budovy, do úvahy sa bude brať disponibilný priestor, a teda aj škola, ktorá sa tam nachádza. V najbližšom čase bude stačiť samotná kaplnka; pokiaľ ideo zvyšok, k dispozíciije farský kostol, ktorý je integrálnou časťou areálu mariánskej svätyne.

Pastoračný výbor svätyne v Kibehu, zložený z kňazov a laikov, ktorého princíp bolstanovenýuž od 28. novembra 1992, bude ustanovený, aby pomáhal rektorovi svätynev riadnom vedení tohto diela a pri koordinácii rôznych iniciatív na jeho podporu vrátane využitia fondov. Členovia tohto výboru musia byť schválení miestnym ordinárom.

Nech táto deklarácia prispeje k väčšej sláve Božej v Kibehu, ako aj inde v Rwande, ba aj za hranicami krajiny. Nech čoraz viacpodporuje pravú oddanosť Panne Márii z Kibeha, Matke Slova a Sedembolestnej Panne Márii.